10.04. 2010, RC&P MTB Uphill

foto

Je čosi pred siedmou ráno, horúčkovito premýšľam ako zachrániť stratené. Zaspal som raňajší rýchlik do BA na dnešnú MTB časovku  vrchu na Kamzíku. V hlave mi duní Michalove…”ja ťa zabijem, ja ťa zabijem” do mobilu, keď sa dozvedel, že cestuje rýchlikom sám. Zvažujem možnosti, no nič reálne ma nenapadá. Zrazu blysol nápad. Vytáčam Rada..nič. Skúšam znova a znova. “Pánajána, veď už by mal byť hore”, úpem v duchu. Na asi piatykrát začujem Radov pokojný hlas: “Ahoj Dušan! No jako? Cestujete?” Povzdychnem si v duchu: ,,Servus Rado, máme problém, zaspal som, teda nevzbudil ma budík..to je jedno..vedel by si dojsť čo najskôr do PD? Teoreticky sa to dá ešte stihnúť..čo ty na to??” vypadlo zo mňa do éteru. Na moje veliké prekvapenie Rado bez váhania súhlasí, rýchlo dolaďujeme detaily a svitá iskierka nádeje. Obratom Michalovi volám a dávam inštrukcie aby sa všetko podarilo. Neuveriteľné! Rado je z Petržky do dvoch hodín v PD, za asistencie pána brata bleskove nakladáme bike a batožinu. Paráda! Tímová práca. Uháňame do BA riskujúc pokutu za nedodržanie predpísanej MPR. Michal nás priebežne informuje o našom zaprezentovaní na Kamzíku-vraj cca o 12:30 máme štart. Štartujeme po sebe- Michal prvý, po ňom Rado a potom ja. Velice zaujímavá konštelácia:) Teda na pár minút ovládnu časovku naše tímové farby. “Stíhame s prehľadom” , ubezpečujem sa v duchu. Až do osudného momentu. Namerali nás!!! Ortieľ znie: 100€ alebo papiere..to je dilema! Po niekoľkonásobnej dôkladnej kontrole všetkých všetučkých úschovných priestorov auta i našich odevov je nám jasné: ,,100€ nemáme:((” Pán policajt už volá Rada k sebe k autu a ja tŕpnem a kľajem zároveň. Uf! Rado je naspäť. S papiermi, so zaplatenou pokutou 40€ a s úľavou zračiacou sa na tvári. Vďaka pán policajt. Odteraz po diaľnici len povolenou 130tkou. Čas sa neúprosne kráti a Michal vyvoláva. Netrúfam si odhadnúť, či to stihneme..Do našeho štartu ostávalo niečo tesne pod 10minút, keď otváram dvere na našej vínovočervenej Kii. Ponáhľame vyložiť biky z auta, potom šup-rýchlo hodiť sa do tímového, žiaden pohyb nerobíme navyše. Žiadne rozjazdenie, ale chválabohu stihli sme to..Vďaka! Vďaka Michalovi, že sa držal pokynov a zabezpečil náš štart, nestrátajúc pritom nervy, bez zbytočných otázok a výčitiek, vďaka pánovi bratovi za asistenciu, keď som potreboval, vďaka Radovi za nezištnosť-sebaobetu(pre mňa absolútne výnimočné vlastnosti), tiež dík pánovi policajtovi za zhovievavosť..a to všetko “vďaka” mne. Hanbím sa. Verím, že budem mať
príležitosť to odčiniť..
-preceda-