15.05. 2010, Hornonitrianska Alpina MTB Tour Pravenec

foto

Tak a je to tu !!! Blatistá Alpina

Deň , na ktorý sme sa všetci tešili. Skoro ráno nakladáme v Partizánskom s Radom a za pomoci Mira bicykle do auta . Žiaľ Miro s nami nemôže aj napriek tomu , že už bol prihlásený a tak nám len zaželá veľa šťastia. Dušan sa rozhodol, že pôjde do Pravenca na bicykli, nakoľko to nemá z Prievidze ďaleko. Do Pravenca prichádzame s Radom ako prví. Vystupujeme z auta a ideme si zobrať štartovné čísla. Neskôr vykladáme bicykle, obliekame sa do závodného mundúru a prevádzame posledné úpravy na našich tátošoch. Keď už máme tieto predzávodné procedúry za sebou , tak vyrážame na našich tátošoch na obhliadku trate, aby sme vedeli aspoň približne , čo náš čaká a neminie. Prichádzame k miestu štartu obzerajúc sa vôkol. Zastavujeme pod trávnato-bahenným kopcom v blízkosti pódia, cez ktorý by mala ísť trať a smutne sa naň ja aj Rado pozeráme. Keď tu zrazu sa Roman Barényi postaví k mikrofónu a vraví: „chlapci, nepozerajte tak na ten kopec, tadiaľ nepôjdete“ trať bola skrátená z 25km na 20km okruh kvôli nezjazdnosti zvyšných piatich kilometrov. V dôsledku dlhodobých pretrvávajúcich dažďov je z trate miestami bahenný kúpeľ. Nuž relatívne spokojní pokračujeme ďalej v našom bádaní. Čas sa kráti a onedlho bude štart. Krátko pred ním prichádza aj Dušan a tak ideme ešte rýchlo k autu , aby sme mu dali číslo a veci do auta. Všetci spoločne prichádzame na štart, kde sú už všetci nastúpení a pokúšame sa zaujať výhodnejšiu pozíciu niekde dopredšie, žiaľ neveľmi úspešne.. Hneď po odštartovaní začíname stúpať do blatistého kopca. Niektorí sa to pokúšajú zdolať na bicykli , no veľa z nás zosadá a beží rýchlo hore vedľa bicykla. Trať je síce premáčaná , no naštastie neprší, to by sme si každý asi najmenej priali. Mne blato nevadí, užívam si ho a zároveň sa pokúšam obehnúť čo možno najviac bikerov.

Po dlhom stúpaní konečne prichádza zjazd, ktorý si náležite vychutnávam. Onedlho dotiahnem jedného súpera, no nedokážem ho obehnúť a tak mi nezostáva nič iné iba sa zaradiť za neho a vyčkať na nejakú príležitosť. Zrazu prudko brzdí a ja v poslednej chvíli reagujem tiež. No ďalší jazdec za mnou už nestíha a v plnej rýchlosti sa rúti priamo na mňa a obaja končíme na zemi. Hlavou mi prebiehajú všelijaké myšlienky. Našťastie nič vážne sa mi nestalo a tak znovu nasadám a pokračujem ďalej, aj keď už vopred viem , že Dušana už tak ľahko nedobehnem. Aspoň tých, čo ma predstihli počas mojej zrážky sa snažím znova obehnúť, pričom strácam veľa síl. Je tu koniec prvého kola a tak po krátkej prestávke na opláchnutie doškriabanej ruky od kameňov rýchlo znova do ďalšieho. Do cieľa po druhom kole prichádzam asi cca. 10min po Dušanovi. Rado, nakoľko nemá ešte toľko skúsenosti v takomto teréne prichádza neskôr. Aj napriek tomu že bolo blata dostatok sa nám trať veľmi páčila a už teraz vieme, že sa tam stretneme aj o rok.

Vankes