<< OtvorenÚ Majstrovstvß SR Pravenec     Kellys GREEN BIKE TOUR Bratislava >>

 

18.09. 2010 Davorin XCM Slovak paradise 2010

 

Vásobotu 18. 09. 2010 vábízkosti ATC Podlesok váHrabušiciach sa uskutočnil záverečný pretek Cyklomaratónskej série, na ktorom sa predstavil aj náš tím vázložení: Greywolf, Vankes, Vanquish aáRaduz. Celá zostava štartovala zhodne na 40km trati nazvanej PROFI, čo obnášalo jeden dosť obtiažny okruh sá1100 nastúpanými výškovými metrami( podľa propozícii) váatraktívnej oblasti Slovenský raj - sever. Bikerov, ktorých sa zišlo vcelku dosť (vzhľadom na nie veľmi priaznivé poveternostné podmienky) čakalo okrem náročných stúpaní vákamenitoblatistom teréne aj najväčšie lákadlo alebo symbol tohto podujatia- vodorovné rebríky ponad riečku Veľká Biela Voda Tiesninách.
Umiestnenie VG BIKE TEAMu vákategórii MK-Muži 19-39r. 40km:

8. greywolf ..... 02:30:58

39. Vankes......... 02:57:17

69. Vanquish....... 03:12:41

73. Raduz............ 03:15:29

Je krásne, sivé dopoludnie, teplotka cca 12░C bezmála pol jedenástej-pár minút pred štartom PROFI. Sedím na biku pravou nohou našliapnutý váSPDčku aáľavou podopierajúc sa oávlhkou trávou pokrytú zem. Premýšľam. Kedy naposledy som čakal na štart váčele štartového poľa? Tento rok iba váStupave! Dnes sa znovu nezdarilo. Počas rozjazdenia mi v zjazde na štart nešťastneávypadla zákošíka fľaška aávrchnák sa rozmlátil. Náhle som ostal bez pitiva. Rýchlo na recepciu pre kľúče od chatky a zarobiť druhú fľašu ionťáku. Kľúče odovzdané ale bikeri na štarte už nastúpení. Smutný neveselý sa snažím zboku nejako zaradiť do davu. Predo mnou sa oániečo podobné snažia dievčence záŠK Pegas. Váduchu príjmam rozhodnutie, že odštartujem nie popod ale popri štartovacom reklamnom oblúku aby som ešte viac nestratil. To som aj vykonal. äNeprepáľ ten prvý kopec!ô mrmlem si váduchu. Prvú polku trate poznám ešte záčias neoficiálnych majstrovstiev strednej Európy, ktoré sa tu poriadali, preto mi je jasné aký oriešok práve zdolávam. Za Kláštoriskom je to už riadne potrhané, nemám vôbec šajnu oásvojej pozícii. Nesnažím sa za každú cenu šlapať vásedle cez niektoré skalnaté sekcie planiny Glac. Aj pomerne chladné počasie mi hrá vcelku do karát, neznášam, keď sa prehrievam. Dole asfaltkou dávam gélátešiac sa na rebríky. Idem to vcelku vlažne, no napriek tomu dobieham dvoch bikerov. Chvíľu idem za nimi, potom prepnem do obiehaceho režimu aby mi nezavadzali váTiesninách. Už je to tu! Veľká Biela voda hučí, po cyklokrosársky zosadám zábiku, beriem ho do pravej ruky aáľavou si pomáham vyštverať sa na chodník. äEšteže sme si to tu boli okuknúť sáchalanmiô, vôbec nemám probémy sávoľbou ideálnej stopy. Vodorovný rebríkásvižne cupitám, cyklokrosársky nasadám na bike aápo pár metroch opäť cupitám po rebríkoch. Je tu dosť divákov, vnímam povzbudivé pokriky.. Hore na štátnej ceste ešte dorazím gél, zapijem aásáchuťou osamotený ukrajujem metre tiahlej lesnej cesty na Hágy. Tesne pred odbočkou do Betlanovskej doliny ma dotiahol dajaký poliak. äSlávu jeho!ô zvoľňujem nech ma obehne. Neznášam, keď mi niekto chrčí za chrbtom. Spočiatku sa velice šponuje vátom blate, ktoré nás tam čakalo ale dlho mu to nevydrží. Nevediac kam zákonope( alebo kam záblata?) šup ho zo stopy aája profesorsky pred neho. Teda, čo to tu bolo za bodrel som nezažil od čias Horala 2008! Vájednej kaluži som zapadol po náboje!! Mal som čo robiť aby som zánej bike vydoloval. Ako naberáme výšku blato sa postupne vytráca. Zasa nie som sám, skupinka troch borcov sa na mňa dotiahla, tak zaujímam miesto na jej konci aáspoločne napredujeme ďalej. Je treba podotknúť, že sa riadne vyčasilo aázároveň oteplilo. Turbo mi začalo prehrievať, robí mi problém udržať sa váskupinke. Ani nie sme válese hoc sa to tu volá Štiavnický les, ale skôr vátakej rúbani aáslniečko pečie aáDušančekovi sa to vôbec nelúbi. Zato vázjazdíkoch sa hravo dotiahne na starých známych. Opäť výživné stúpanie, nesedí mi absolútne takýto pomalý kopec, vyvretá voda váchladiči, preraďujem na ľahší.. äČo to?ô po pár obrátkach sa retiazka rozhodla, že nebude poslúchať, nuž zosadám aátlačím. Cez zarosené sklíčka na okuliaroch monitorujem dianie vôkol mňa. äUšli mi parťáciô, zisťujem sklamane. Zbrane však neskladám, predsa bude zjazd. Že to bude vláčenie biku dole potokom som netušil:D Na asfaltke pri ranči ich mám pred sebou už len pár desiatok metrov. Vákrátkom príkrom aátechnickom zjazdíku idem na istotu, zvlášť keď sa mi tam motá chlapec zádlhej, obieham ho radšej až na lúke. Posledný krátky strmý kopček poza kemp dávam strojovo bez tlačenia, na asfaltke pred cieľom doťahujem borca záämojej skupinkyô , ktorý ma zaregistruje až váspomaľovacom retardéri na cieľovej lúčke, kde ho nemilosrdne prešpurtujem. Tak! Aspoň som si napravil chuť záprehratého špurtu na tohtoročnom Greenbiku váBratislave.

-preceda-

Vřsledkovß listina TU

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© bikeri.sk & Hag 2008-13 Powered by Free Website Templates