24.04. 2010, Cannondale Kráľ Záhoria

foto

Moja MTB premiéra.

A je to tu. Prvý maratón s názvom Cannondale Kráľ Záhoria MTB Maratón. Trať dlhá 50km teda okruh 2x25km preverí schopnosti zvládnuť všetky technické aj kondičné zručnosti. Štartovalo sa skoro za ideálnych podmienok. Teplota bola okolo 17°C a mala pomaly stúpať cez 20°C, bez dažďa, mierne oblačno. Som si pred štartom hovoril, toto nebude až tak ťažko technický maratón. No môj omyl ma postavil do peknej reality. Ale zoberiem to od začiatku. Na štarte sme sa postavili ja a Michal Vanko na koniec štartového poľa s tým, že už budeme len každého predbiehať ?. Hneď po štarte nás čakalo stúpanie okolo 6 km, ktoré nám nerobili žiadne problémy. Predbiehali sme čo sa dalo ?. No skoro sme zistili že aj napriek peknému počasiu bude terén mokrý až blatový. Hneď v prvom zjazde som zistil aké výhody ma celo odpružený bike. Každú chybu, ktorú som urobil spoľahlivo poriešil. V zjazde boli vyjazdené koľaje v ktorých to vôbec nešlo, tak každý volil cestu po pravej strane asi v metrovej výške nad kolajamy. Bolo tam aj zopár bubnov, ale zatiaľ pohodička, až kým v peknej rýchlosti zistím, že sa blíži koniec cesty po okraji. Tak rýchlo na brzdy a skok rovno do vyjazdených koľají. Tak to bolo o chlp ? . Pokračujem radšej v ostražitej jazde. Michal už poodišiel. Začínajú sa ukazovať moje slabšie technické schopnosti v zjazde, kde ma predbehlo asi 5 bikerov. Hovorím si, však ja vám to ukážem pri stúpaní ? . Zatiaľ žiadny oddych. Som zvedavý, kedy sa napijem ? . Ale prichádza prejazd lúkou, tak siaham po fľaši a dám si aj povolený doping (hroznový cukor). Vjazd do lesa a ďalšie stúpanie. Blata je čím ďalej viac. Našťastie moje plášte sú na to ako stvorené. Myslím na Michala, lebo ten váhal, na akých plášťoch zajazdiť. No plášte do blata nechal doma, tak určite má plné ruky práce s udržaním biku na trati. A blíži sa zjazd medzi stromami. Adrenalín stúpa. Parádička užívam si to. Rýchly zjazd a medzi tým dve veľké jamy. Pozerám pred seba a vidím nejakú skupinku ľudí. Tak to bude niečo. Vodná priekopa a pred ňou dvojmetrový spád. Neváham a idem len tak voda strieka ? . Ešte pár stúpaní a už by mal byť koniec. „Tak ešte jedno kolo“. A je tu občerstvovačka. Beriem tyčinku, doplním fľašu a idem do druhého kola s tým, že tempo zvyšujem. Po stúpaní a ťažkom zjazde zisťujem, že kondička začína dochádzať. Zopár bikerov ostáva stáť vedľa trate. Podľa výrazu tváre majú toho dosť. Už len zopár km a je cieľ. Pred sebou vidím skupinku, tak sa snažím zo všetkých síl ich dobehnúť a vylepšiť svoju pozíciu o pár miest. Je tu záver. Do cieľa vchádzam riadne vyčerpaný a aspoň s 3 kilami blata na biku. „Pekný závod“ . Celková bilancia 189 bikerov, z toho 42 nedokončilo, jasne hovorí o náročnosti tohto maratónu. Michal skončil 23ťom a ja na 36 mieste, každý vo svojej kategórií. Tak uvidíme sa o rok. ? Rado Molnár