31. 07. 2010 Trophy Intersport MTB maratón Stupava

"Kde začať?",hovorím si pár dní po preteku sediac za notebookom s úmyslom načmárať pár súvislých viet o stupavskom zážitku. Áno, zážitok to pre mňa bezpochyby bol. Takže pekne poporiadku.. Že som na víkend(rozumej piatok, sobota) voľný sa dozvedám až počas štvrtkového miešania zmrzliny. Kajo dík! Napriek potrebným povoleniam večer stále váham skrz počasíčko, ktoré zas skúša moju trpezlivosť svojimi unikátnymi lejačikmi..Dvakrát sa mi nechce v blate miesiť, nie preto že by som to v ňom nevedel, skôr mi je ľúto techniky, čo som sa už tento rok namiesil v blate a maraste..ach! No stupavské(ale aj iné) mámenie je predsalen silnejšie- naštastie:)) V piatok naberám kľud až keď si robím pohodlie na červenej sedačke v kupátku B-čkového vozňa, radeného ako posledný na podvečernom R720 Bojnice..Na moje veľké potešenie je upravený pre prevoz bicyklov. Dávam plus našemu osobnému železničnému dopravcovi.) V Partizánskom sa pripája Michal aj s mojím hamburgerom:)) Dvom je nám veselšie, cesta ubehla veľmi rýchlo..V Petržke nás už očakávajú Rado a Marcel-Michalov starší brácho, ktorý má v úmysle v sobotu prevetrať na pretekoch svoj novozakúpený stroj..Dianka voľáko nestíha, no už o pár momentov sedíme všetci svorne pri pivku, kofolke a nejakej tej pizze rozoberajúc sobotný program. V sobotu sa budím celý nesvoj..Toto moje rozpoloženie pretrváva až do štartu..parkujeme na hlavnej ceste, čo mi moc nevonia. Predsalen prezliekať sa na verejosti-to nie je môj štýl. Ešteže ráno pred pretekom sa mávam vo zvyku dávať hneď do "sviatočného" čiže moje obnažovanie sa odkladá až na poobedie:D Konečne sa nám podarí vtrepať sa do prvých miest na štarte a to vďaka Dianke, ktorá obetavo držala fleky. Obzerám sa vôkol, všade samé reklamné banery krásne spravené koridory a nafukovacie oblúky. Cítim sa ako na dákych pretekoch svetového pohára, krása..Ešte moderátor riekne pár viet, pán s kamerou prebehne po celej šírke čela štartového poľa a je tu štart za prítomnosti helikoptéry(či vrtuľníka?) nad našimi oprilbenými hlavami..Klasicky som to na úvod zbabral, Michal predo mnou dáva, Radko kdesi za mnou hádam tiež. Teraz mám už len jediný cieľ a ten je vzdialený 40km. "Toto musím dať pod dve hodiny aj keby mám horúčku", hovorím si v duchu..a jedno, či za sucha alebo v blate. Zhruba po 1,5km sa púštam do akcie..obieham Michalovu skupinku a zakrátko nastupujem do úniku. Úspešne. No postupne ma dotiahne jeden biker, púštam ho pred seba a idem s ním. Miesi strašne tvrdé prevody,kokso..také ani ja nemiesim, inak sa práveže pomerne disciplinovane snažím držat vysokú kadenciu, tažké štvorce si nechávam do zálohy.) Ide sa ozaj veľmi rýchlo, dosť často využívam aj veľkú pílu..Doťahujeme dákych borcov vytvára sa skupinka, a na jej čele ja. Prestriedavam. V prekrásnom zjazdíku k Železnej studienke mi padla reťaz, trošku ma pribrzdilo jej nabehnutie za jazdy, ale stálo ma to iba zosun na chvost skupiny. No a najťažší bod trate je tu- stupák na Kamzík. Registrujem ako niekto kričí: "11 minút na prvého!" Sklamane si preraďujem na strednú a miesim a miesim..Moji kumpáni mi po centimetroch odchádzajú a tak sa radšej pozerám len na priestor preného kolesa a pár centi pred ním..než sa vyštvrám hore pulzmeter hlási 188. "No, mohol som sa aj viacej stlačiť", hodnotím po zhliadnutí údaju na displeji. No dnes sa mi skrátka viacej nedalo. Nasleduje prekrásny singlový zjazd plný fotografov, "snáď žiadneho nesundám." Postupne si na singli strojnou jazdou dobieham uniknuvších bikerov, ktorí sa tiež potrhali..na 30km som už sám. Nikde nikoho, tak si kmitám a radujem sa ako mi to krásne ide a v pohode pohodičke, sem tam sa temer zastavím v nejakej tej kaluži rozmixovaného blata, ale to nič..Záverečný zjazd si tiež užívam ako sa patrí a svoju profesorskú jazdu podčiarkujem aj v krátkej XC vložke pred vjazdom na cieľovú cestičku..Tam to už len rozdúchavam do plných a nasávam pocity pretekára pretínajúceho cieľovú čiaru.. Ako som sa dozvedel v cieli, tá moja 11minútová strata na prvého už nejako nenarástla. Výbordelne! Skutočne som si túto trať užíval, bola pre mňa príjemným prekvapením, žiadne blbé-mne nevyhovujúce lúky, žiaden asfalt, aj značenie úplne v poriadku, kto by to bol povedal..malú krízičku na Kamzík pripisujem mojej slabej trénovanosti v kopcoch a mojim problémom s krížami..inak samá pohoda.Tiež sa mi páčilo zázemie, ktoré však už podľa môjho gusta bolo limitujúce. Napr. wapky nestíhali, tvorili sa dlhokánske rady, ľudia si navzájom zavadzali. Ale atmosféra sa mi celkovo páčila, veľké plus organizátorom aj za sprievodné programy..skrátka bolo vidieť, že sa konajú bikerské preteky nehovoriac o tom, že na slovenské pomery to boli preteky na vynikajúcej úrovni.

-preceda-