Lapierre Fatranský MTB maratón 2011
Prvú júnovú sobotu sa v Stráňavách pri Žiline 
uskutočnil už 6. ročník tohto, medzi bikermi obľúbeného MTB maratónu. Dá sa povedať, že je to už stálica medzi top MTB maratónmi na Slovensku, čo potvrdila aj tohtoročná, doposiaľ rekordná účasť, ktorá presiahla číslo 780 štartujúcich jedincov:) Naše farby preto v žiadnom prípade nesmeli chýbať.
Pre mňa osobne sa jednalo v poradí o 4. účasť na Fatrane. Páči sa mi tunajšia kulisa hôr, taktiež profil trate s dlhými kopcami. Všetkými desiatimi som uvítal malú úpravu trate pre tento rok, po zlých skúsenostiach z minulého bahnitého ročníka. Sobotné ráno bolo nádherné, slnečné a teplé. Konečne sa nám podarilo prísť zavčasu tak, aby sme si zaistili parkovanie v blízkosti centra preteku. Vanquish, ktorý to má zo Žiliny kúsok nám poctivo držal flek pri miestnom potoku, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi výhodné. Naša posádka sa skladala z Radúza, Vankesa a jeho brata Marcela a mňa. Konečne sme sa zišli v rozumnom počte. Po takmer bezproblémovej prezentácii sa každý púšťame do tradičných rituálov, každý podľa svojho gusta. Úplne v pohode stíhame aj rozjazdenie aj štart „dlháňov“. Medzi nimi je aj náš Radúz, ktorý sa predsa len rozhodol užiť si viacej trate za ten istý peniaz. Po prejazde pelotónu Brutale sa spúšťame dole hlavnou ulicou, za necelých 30minút štartujeme my. V centre pretekov som nemilo prekvapený. Tam už horda bikerov nasáčkovaných za štartovným oblúkom. Sakra! Žeby mi zas hrozil štart úplne odzadu?? Nieee.. Tento rok určite nemám ambície na pozíciu blízko „bedne“ ale aj tak. Horšia je ale mrzutosť, ktorá sa pritrafila kolegovi Vankesovi. Nekompromisne mu sfúklo predné koleso, preto bleskovo uteká k autu vyriešiť problém. Držím mu palce, aby to stihol a zároveň zrakom pátram po nejakom voľnom miestečku, kam by som sa mohol pichnúť. Našiel som! Asi desiaty rad odpredu je taký riedko obsadený. Vanquish mi pomáha preniesť bike cez zábrany a som tam. Dokonca sa sem zmestí aj Vankes, ak stihne štart. Stihol. Za pár okamihov už stojí vedľa mňa. Chválabohu všetko dobre dopadlo, i keď na kolegovi badám známky znechutenia. Je dusno. Aj poveternostne aj v prenesenom význame. Štart! Ide sa na to.Sám som zvedavý, čo sa mi podarí zajazdiť- necítim sa byť silný v kopcoch. Vankes je v tomto smere výbušnejší. Aj to potvrdzuje. Ešte na obecnej asfaltke je už pár metrov predo mnou. Postupne zo mňa opadá nervozita a ja snažiac sa nestrhnúť závodným tempom si „idem svoje“. To znamená žiadne tvrdé prevody, žiadne vstávanie zo sedla. Nejako zavčasu som sám, predomnou zhruba 50metrová medzera a tam Michal- Vankes v nejakej skupinke, ktorú sa mi nedarí dotiahnuť mojím ekonomickým tempom. Zaumienil som si, že sa o to ani nebudem za každú cenu pokúšať. Za Višňovým v krátkom bahnitom zjazdíku znenazdajky obieham zviechajúceho sa Vankesa. Ešte stihnem počuť ako šomral niečo o páde. Mňa ale trápi momentálne iná vec. Hrká mi bike. Zvuky idú od kazetky. Je uvoľnená a jednotlivé pastorky mi na orechu vydávajú hrkavé zvuky. Hrozné! Horšie ale je, že mi reťaz na najmenších ozubeniach skáče, nedá sa s tým šľapať, musím voliť väčšie pastorky. Je to dosť obmedzujúce, ale pokiaľ sa hýbem, tak idem. Vrúcne si želám dokončiť preteky. 
Na prvej občerstvovačke sa mi podarí schmatnúť pohárik ionťáku. Zistil som ,že za jazdy sa mi to veľmi obtiažne pije. Hore Turskou dolinou ideme taká trojčlenná skupinka. Postupne sa na čele prestriedavame. Cítim sa relatívne v pohode, skúšam trocha pritvrdiť. Reakcia žiadna, tak si dobieham ďalších borcov predo mnou. Asfaltka sa mení v rozbitú lesnú cestu, tam sa moje dobiehanie končí, ale zas ani nestrácam. Horím zvedavosťou ako zvládnem Dolnú roveň- miesto, kde sa bike tlačí alebo nesie hore strmým kopcom. Tu musím vyzdvihnúť nerezové hroty vo svojich tretrách, ktoré výdatne držia v hutnom blate. Nasleduje krátka singlová zjazdová pasáž, kde radšej nikoho neobieham, taktiež ani na zjazdovke sa neodhodlávam. Šotolinový zjazd si však už pýta predbiehanie, a tak idem do akcie naháňať nejaké sekundičky. Jeden biker šup, druhý šup, cesta voľná, rozpeckujem na značnú rýchlosť- hádam sa to neskončí defektom. Hrkám jak cigánska hračka, dole na občerstvovačke si pýtam sťahovák na kazetku. „Nemáme!“, znie verdikt. Nuž, pokým to ešte drží pokope odchádzam bojovať ďalej. V týchto miestach ma dobehne týpek, čo v zjazde nemal nárok, predbieha ma a po vybudovaní asi 7metrového náskoku sa začal po mne obzerať. Snažím sa zachytiť jeho nástup, čo sa mi skrz moje technické patálie nie práve ideálne darí. Je však stále na dostrel a on- každú chvíľu sa obzerá jak tajtrlík. Netušiac o čo mu ide ho naháňam, ale po brode a pár metroch na asfaltke mi je jasné, že hore kopcom ho určite nedotiahnem. Preto sa snažím sústrediť v legendárnom stúpaní do sedla Javorina viac na seba. Vôbec to nie je zlé, ale jednoducho na vyššiu rýchlosť nie je natrénované. Obieha ma borec na celoodpruženom bicykli, ale v horných pasážach stúpania sa jeho náskok už nezväčšuje. Periférnym videním registrujem krásne scenérie po svojej ľavici. Konštatujem, že pre mňa je práve toto charakteristické pre Fatrana, tento úsek. Pár metrov pod vrcholom sa mi zdá, že vidím Radka. Je to tak, i keď mi to nedáva zmysel. Buď je on taký pomalý alebo ja taký rýchly. Prvá možnosť sa mi zdá reálnejšia. Zdravíme sa. Teraz nasleduje znovu galaprogram. Šotolinový zjazd:) Borca na celoodpruženom bicykli dobieham i obieham hravo. Raz ,dva ,tri, Strečno a tristokrokový výšľap je tu. Páči sa mi, že napriek tlačeniu ho zdolávam pomerne rýchlo. Hore púšťam pred seba jedného borca v drese Novatec, reku nech si ťahá prvý, keď si myslí, že je rýchlejší. Prejazd lúkou Kostitras (spolu s tristokrokovým výšľapom tiež symbol tohto preteku) je sprevádzaný početnými nadávkami:)) Tu už premýšľam ako takticky zajazdím záver. Na asfaltke nás dobieha „starý známy“ na celoodpruženom biku. Zdá sa, že ešte celkom vládze, nuž sa zavesím do háku a šijeme frekvenčne hore hlavnou cestou. Viem že na odbočke k cieľu je pár metríkov cesty z kopca, tam zaradím ťažší a prešpurtujem svojho súpera. V 2008 roku som tu takýmto spôsobom prehral ja súboj o tretie miesto..
V cieli , v priestore vyhradenom pre umývanie bicyklov očakávam Vankesa, ktorý sa po chvíli objaví a spoločne diskutujeme o prežitých momentoch. Medzičasom sa k nám pridáva aj Radúz, ktorý ako vysvitlo to „zabalil“ na dlhej, tak nás aspoň čakal hore na Javorine aby sa následne pustil po Medianovskej trati za nami... Pár slov k organizácii preteku. Je vidno že ľudia z Cyklopozitív klubu Žilina majú už čo to odorganizované. Značenie trate bezproblémové, občerstvovačky bezproblémové. Zázemie sa mi vidí už pre takú masu ľudí limitujúce. Zarazil ma dlhý rad na jedlo- ale hýbal sa pomerne rýchlo, čiže žiadny problém, dalo sa. Aj tohtoročné rizoto mi chutilo viacej ako minuloročné, len ho mohlo byť viacej:) Sprchy som neriešil, uprednostnili sme potok:) Umývanie bicyklov- výrazný posun k lepšiemu, miesto wapiek hadice s rozstrekovačmi a kefami v hojnom počte(nie som odporca wapiek ale minulý rok ich bolo málo) K dokonalosti mi chýbali len povedzme nejaké palety na podmáčanú pôdu v okolí hadíc. Z obsahu igelitky ma upútal letáčik Cyklopozitív klubu Žilina, v ktorom som si prečítal zaujímavé veci. Takéto letáčiky rozhodne do igelitiek patria a majú svoju hodnotu. Takisto stráženie bicyklov by mal byť štandard ako to ukazuje Fatran. Na záver iba skonštatovanie: „Dobrá práca Terry a spol.!!!
Naši v číslach:
"BRUTALE (maratón)-76km- 2220m prevýšenie
Kat. MD:
Radúz.............................D.N:F
MEDIANO (polmaratón)-50,2km-1390m prevýšenie
Kat. MK1:
11. Greywolf.........................02:21:32.80
21. Vankes............................02:32:21.90
63. Vanquish.........................03:18:52.70
© bikeri.sk & Hag 2008-13 Powered by Free Website Templates