Hornonitrianska Intersport MTB tour - Majstrovstvá SR XCM Pravenec

A je to tu!

Ranné vstávanie sprevádza otázka: „Obhájim dnes vlaňajšie tretie miesto, alebo nie?“ Z obavou sa pozerám z okna, pozorne sledujem oblohu a v duchu sa spytujem: „ Prezuť, neprezuť?“ Napokon dúfam, že to počasie vydrží a nezačne pršať, nakoľko sme sa všetci rozhodli použiť plášte do sucha. Ešte rýchlo niečo zjesť, aby bolo čo spaľovať a dokončiť posledné prípravy na dnešok. Onedlho prichádza Rado a to znamená, že vyrážame. Ja, Radko a môj brat Marcel nakladáme bicykle na auto a plný elánu vyrážame do Pravenca. Cestou stretáme všelijaké nečakané prekážky, ktoré nám kazia náš časový rozvrh. Na miesto určenia prichádzame necelú hodinu pred štartom, rýchlo hľadáme nejaké miesto, kde by sme zaparkovali. Bežíme sa zaregistrovať. Skladáme bicykle, prezliekame sa a balíme si veci, ktoré nás budú sprevádzať počas celého času na trati. Po dokončení všetkých úkonov konečne sadáme na naše tátoše a vyrážame si aspoň trochu poobzerať trať a zároveň sa rozjazdiť. Cestou stretáme kopu kamarátov, ktorý zdieľajú ten istý zámer ako my: „Prísť ako prvý do cieľa“  Čas ubieha neskutočne rýchlo, zakrátko sa už zbiehame na štartovej rovinke. 5 minút pred nami štartujú borci na majstrovskú 84km dlhú trať a po nich my. „A je to tu!“ počuť hvizd píšťalky a všetci vyrážame na 49km dlhú trať, ktorá preverí naše jazdecké umenie a kondíciu. Prichádzame do prvého ako keby nekonečného stúpania, pomenovaného „Debil“, ktoré hneď preveruje pripravenosť nás všetkých. Všetci si v duchu želáme byť konečne hore, nech príde nejaký zjazdík, v ktorom by sa dalo vydýchať. Zaraďujem sa do skupinky jazdcov zhruba mojej momentálnej výkonnosti dúfajúc, že odpadnú skôr ako ja. Tempo je divoké. Všetci zo seba vydávajú všetko čo je v nich, a tak mi nezostáva nič iné, len veriť, že mám niečo navrch oproti nim. Vychutnávam si každý kilometer trate, no to čo prichádza po cca deviatich kilometroch trápenia sa nedá opísať. Prekrásne XC-čkové single, ktoré si každý z nás do sýtosti užíva. Z veľkou dávkou adrenalínu sa tesne vyhýbam stromom z prava aj z ľava , tak rýchlo, ako je to len možné a naplno si to užívam. Na záver prejazd cez potok a rýchlo smer do cieľa a zároveň do hlavného kola, ktoré už meria 38km. Zakrátko prichádza vysoko adrenalínový zjazd, pri ktorom som skonštatoval, že ho radšej pôjdem pešo, ale keď badám, koľko tam všade stojií divákov.. „ To nie! Pešo v žiadnom prípade!“ Púšťam to do tohto hrozivo vyzerajúceho, ale i tak super prejazdu, ktorý ústi do protisvahu. Avšak čo čert nechcel, jazdec predo mnou v žľabe vysadá z bicykla, za ním hneď ďalší, ktorý má čo robiť, aby to bezpečne ubrzdil. Ja už toľko šťastia nemám, v rýchlosti sa hrám na kaskadéra, mačkám brzdy, bicykel ma vykopáva, preskakujem riaditká s dopadom na nohy a zároveň sledujem, kam letí bicykel. Chalani sa mi v rýchlosti ospravedlňujú a všetci sa spoločne rýchlo škriabeme hore, aby to do nás nenapálil niekto ďalší. Hore rýchlo nasadáme a vyrážame zdolať zvyšok trate. Šliapeme do pedálov čo to dá, no sily mi pomaly ale isto ubúdajú a tak si dávam pozor na to, aby som nezostal niekde stáť od vyčerpania. Odratúvam kilometre a čakám, kedy už konečne príde ten záverečný zjazd, na ktorom si konečne prídem na svoje. Po vyčerpávajúcej naháňačke s ostatnými jazdcami konečne prichádza, a tak sa snažím dobehnúť ešte niekoho, ale žiaľ z nikoho nestretám. Púšťam to, čo to dá. Na konci viem, že ma čaká opäť tá drsná XC vložka, kde sa môžem ešte vyblázniť, a tak si dávam pozor, aby som to niekde neprepálil. Prechádzam lúkou potom opäť do lesa, kde sa nachádza záverečná XC pasáž. Idem ako strela, no nenechávam nič na náhodu, lebo by sa mi to mohlo nepekne vrátiť. Zdolávam všetky prekážky, prechádzam potok, kde stoja ďalší povzbudzujúci diváci a švihám do cieľa, v ktorom z nášho týmu finišujem ako prvý, Radko cca 11minút po mne. Približne o 20 minút neskôr prichádza aj môj brat Marcel, ktorý sa tiež s nami podujal na túto strastiplnú cestu, aby si vyskúšal, čo je ešte v ňom. Aj keď ani jeden z nás nakoniec neskončil na bedni, nebanuje toho, že bol súčasťou tohto preteku. Takže na záver len toľko. O rok sme tu zas!!!

           -vankes-