1. ZIMNÝ MTB MARATÓN, či skôr BOJ O PREŽITIE ?!(21.-22.1.2012)

Tak ako každý rok aj tento rok sa nám zanieteným priazdnivcom horskej cyklistiky začína sezóna týmto podujatím s názvom 1. Zimný MTB maratón. Tak ako vlani i tento rok sme si nemohli nechať ujsť našu účasť aj keď tento rok iba v zložení (ja) Michal a Rado na tomto podujatí. Už v piatok na večer vyrážame na miesto diania, aby sme si prevzali štartové čísla a aspoň trošku si urobili obraz o tom ako to tam bude celé prebiehať, nakoľko sa celé dianie presunulo z Marianky na Železnú Studničku. Pri preberaní čísiel nám slečny vyčarili úsmev na tvári, pretože sme dostali čísla: Rado 166 a (ja) Michal 111. S úsmevom na tvári sa preto vyberáme si trošku omrknúť začiatok trate, ktorý viedol od Železnej smerom na Kamzík. Čo si azda nikto z nás bikerov neprial sa stalo skutočnosťou. Počasie si na nás riadne nabrúsilo zuby a pripravilo nejedno prekvapenie v podobe snehu, blata, zamrznutých kaluží na ktorých ste sa borili, ale čo bolo najhoršie bol ľad. Miestami ho bolo toľko, že sme si pripadali, ako by sme sa bicyklovali na ľadovej ploche na klzisku. Po čiastočnej obhliadke terénu sa za tmy poberáme naspäť k autu a ideme domov pripraviť našich tátošou na zajtrajšiu 1. Veľkú premiéru v roku 2012. Na druhý deň skoro ráno nakladáme bicykle na strechu aj s pripevnenými číslami a vyrážame na miesto nášho spoločného účinkovania. Po dorazení na Železnú dostávame od polície priepustku na vjazd a regulovčíci nás navigujú kam máme zaparkovať. „TAK A SME TU“ v duchu si predstavujeme, čo nás dnes čaká a neminie. Po chvíli skladáme bicykle, vystrojíme seba i svojich tátošou a berieme si veci, ktoré by nám mohli byť užitočné na trati. Nakoľko máme ešte dostatok času, tak sa ideme preto trošku zahriať hore kopcom smerom na Kačín. Čas plynie ako voda a preto sa otáčame a radšej sa vraciame na miesto štartu. Už onedlho sa staviame všetci za štartovú čiaru a od organizátorov dostávame posledné inštrukcie a upozornenia. Vzlieta vrtuľník a to značí, že už za okamih to vypukne... a je to tu ,, posledné odpočítavanie začalo,, 5,4,3,2,1 ŠTART .. Obaja ideme čo to dá, lebo vieme, že v prvom kopci sa riadne premiesia karty, nakoľko takmer hneď po štarte sa začína stúpať po asfaltke smerom na Kamzík, ktorá je miestami pokrytá ľadom. Šliapeme do pedálov koľko nám sily stačia a zároveň si dávame obrovský pozor, aby nás nešmyklo. Po prvom výšľape nás odkláňajú do lesa kam patríme a v tedy pre nás MTB bikerov začína to pravé dobrodružstvo. Hneď v prvom zjazde veľa z nás padá, pretože je to tam skoro samí ľad na ktorom som sa vyváľal aj ja. „Prvý“ v duchu si vravím ..“ nevadí,, nič sa mi nestalo a tak idem ďalej. Po tejto nemilej skúsenosti si už ale dávam väčší pozor ,, Rado bol obozretnejší a tak to tam ustál a veselo pokračujeme ďalej. Onedlho Radkovi unikám a strácam ho z dohľadu. Nezostáva mi preto nič iné, len ťahať sám a dúfať, že sa nám nič nestane. Zaraďujem sa do skupinky bikerov a ťaháme spolu,,, raz som v predu ja , raz oni ... no ľad si s nami robí čo chce. „Tak toto už prestáva byť zábavne“ v duchu si vravím a nazývam to skôr „boj o prežitie“, ako pretek. Veľa z nás sa trápi na zradnej trati.. veľa z nás sa šmýka.. niektorý to ustanú, ale niektorý nie a padajú. Je to naozaj boj o to, kto to vydrží a príde až do cieľa. Snažím sa ísť, čo najrýchlejšie, no zároveň si dávam pozor na zradný zľadovateli terén. V duchu myslím na Rada, ako sa mu asi darí. Ku koncu trate je ľad už skoro roztopený a tak po ňom zostalo už len blato. Síce blato mi až tak nevadí, ako ľad, ale nikdy by som si nepomyslel, že sa z neho budem raz tešiť. Radím preto svoj ďalší prevodový stupeň a vyrážam dopredu. Vzhľadom na to, že do cieľa mi zostáva už len nejakých 8km idem na plný plyn. Par pretekárov ešte stíham obehnúť, čo ma veľmi teší aj keď viem, že prvý už nebudem. V záverečnom zjazde, ktorý ukončoval trať v lese, som si to veľmi užíval ,, išlo to parádne“.. vychádzam na asfaltku smerujúcu k cieľu a cestou sa obzerám, či sa ma niekto nepokúša obehnúť. Nikde nik .. idem sám .. Nakoniec po prejdení časomierou na svetelnej tabuli figurujem na 11. mieste s časom 2:01:01. Žiaľ Rado toľko šťastia nemal a po páde na ľade s narazeným stehnom bol prinútený sa vrátiť a nedokončiť pretek, na ktorý sa tak tešil. Veď o náročnosti trate vravia aj čísla samotné, keď z 357 pretekárov prišlo do cieľa iba 321. Vo vykurovanom veľkokapacitnom stane, ktorý potešil azda každého z nás je pre všetkých prichystané občerstvenie a zábavný program.. po akrobaciách s ohňom prichádza vyhlásenie výsledkov a záverečná tombola. Vzájomne sa s úsmevom na tvári bavíme, či zoberiem nakoniec aj prvú cenu v tombole, keď už mám dnes také šťastie na jednotky. V tombole je 20 cien, no mi čakáme na tú hlavnú- prvú , ktorou je bicykel. A je to tu. Nakoľko človek, ktorý bol vylosovaný tam už nebol, tak sa losuje ďalej .. z mikrofónu znie „prvú cenu vyhráva číslo 111“. S obrovskou radosťou idem k pódiu, aby som si prebral hlavnú cenu. Ľudia naokolo mi gratulujú ,, oslnený bleskami fotoaparátov dostávam pokyn, aby som ho zodvihol nad hlavu. Samozrejme, že čo to len dopovedali už je nad hlavou. S obrovskou radosťou sa poberáme spoločne domov a bavíme sa na tom, aké som mal počas tohto preteku šťastie. Byť na 1. preteku v tomto roku .. mať číslo 111 skončiť 11. a zobrať 1. cenu v tombole a ako keby bolo mál tých jednotiek, tak mať ešte aj čas 02:01:01 Tak na toto budeme spomínať ešte dlho. Ďakujem v mene svojom , no i v mene zvyšku našej výpravy organizátorom za pekný pretek aj napriek tej ľadovej trati. Všetci dobre vieme, že za to nemôžu,, počasie totiž nedokáže ovplyvniť nikto“. Snáď sa počasie už umúdri a na rok si zajazdíme na snehu, tak ako to má byť. Určite sa vidíme aj o rok.

           -vankes-  

           fotogaléria