AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly 2015

(bajkerský očistec)

Podľa mňa platí jedna taká pravda. Kto z bajkerov nejde jazdiť ,,Súľovské skaly“ , ten pácha bajkerský hriech. Platné pre územie Slovenskej republiky. Ospravedlniť sa možno jedine vážnymi ekonomickými alebo zdravotnými problémami, všetko ostatné sú len výhovorky! :D

Poplatne tejto ,,pravde“ som si v piatok pobalil do roboty svojich sedem slivák vediac, že po práci šlahám na vlak do P. Bystrice a niekde blízko Súľova postavím stan a prenocujem aj s bicyklom. Môj nocľah vznikol v neskorých nočných hodinách po zúfalom hľadaní vhodného miesta prosto, na vykosenom poli vedľa cesty za Predmierom. Vcelku fajn, až na to kvantum slimákov - slizákov a serióznu zimu (nemal som spacák -nevydalo) Tuším sa mi podarilo aj na nejakú hodinku - dve zaspať. V sobotu ráno o siedmej nedospatý váham, či mám alebo nemám pretekať. Predsa len pôjdem do toho. Sobotné zrážkové predpovede pre oblasť Súľova neboli optimistické, i tak ma skalné božstvo víta krásnou polojasnou oblohou. Kultúrny dom ako prezentačná miestnosť už praská vo švíkoch, nečudo, hodinky ukazujú 8:30. Našťastie môj rad na prvú vlnu je najkratší. 8:50 už ozajstní maratónci v koridore čakajú na svoj štart, niektorých spovedá Peťo Zánický ako spolukomentátor podujatia. U toho druhého, notoricky známeho v jeho veľkom terénnom aute spočinul môj batoh, díkes Roman! 9:08 sa konečne radím kdesi na koniec štartového poľa prvej vlny so želaním, nech mám čo najskôr ,,po tom“. Po štarte sa mi podarilo vcelku promtne prepracovať do čelného balíka. Minulý rok som tu šiel zo začiatku až príliš šetrne. Prvý kopec fajn, stále mám špicu na dohľad, ide sa jazditeľné tempo, v zjazdoch tradične všetci zavadzajú.. Podaktorí nevedia čo od rozkoše, ako napríklad dvojica asi Poliakov, ktorí by sa uplatnili svojou postavou aj v kulturistike. Prišli mi kus premotivovaní. V stúpaní od Vrchteplej ma dotiahli a spolu sme zjazdovali až po lúku nad Súľovom, kde sme sa hádam trikrát vzájomne predbiehali. Nechal som ich dole zísť predo mnou vediac, že sa mi zídu na asfaltovom úseku ako znamenitý štít pred protivetrom. Tak som sa krásne stihol napapkať, pogélikovať a šup hore do najstrmšej a mnou najobávanejšej časti preteku k sedlu Javor. V žiadnom prípade nejdem podlahu, cítim že nohy dnes nie sú najlepšie, tak púšťam dvoch pred seba. Pre tento ročník bola práve v týchto miestach trať zmenená, stúpanie pokračuje aj za známym singláčom pomerne ostro hore, kde jeden s poľských kulturistov akosi stratil paru, zosadá za značného funenia zo svojej 29ny a lapá dych. Myslel som, že viac ho neuvidím. Po mojom zastavení na občerstvovačke v Hrabovom však vidím znovu pred sebou starý známy dres, široký úchop hrubých paží a lýtka sťa bandasky A k záveru stúpania, kde všetci melieme to najmäkšie čo máme zasa zosadá a zasa fučí. V Hričovskom Podhradí sa tešíml na najdlhší kopec trate do sedla Rôsoviny s prevýšením 375 metrov, kde som minulý rok exceloval, no už prvé metre hore neveštili nič pozitívne. Jednoducho mi prestalo ísť. Kadencia prudko klesla a nepomohlo ani podradenie, iba klesla rýchlosť a zasa klesla kadencia. V jednom momente som dokonca na pár sekúnd zastavil. Takýmto prudko spomaleným tempom som to dobojoval až do cieľa, ešte šťastie, že záver sa ide zjazdom, kde sa mi podarilo zopár turistov predbehnúť. Po absolvovaní očisty bicykla, kde som čakaním v rade zabil asi 25minút svojho života provizórne umyjem aj seba a prehodím zopár viet s Jožkom Švercelom, ktorý pekne zajazdil na dlhej. Svoj vlčí hlad som dôkladne pokryl dvoma porciami rizota, jedna moja a druhá za Radka, ktorému som prevzal igelitku so všetkými benefitmi a tento sa mi akurát hodil. Po jedle, s kofolou v ruke upíjajúc prejdem ešte nad kemp, skadiaľ mám nerušený výhľad na panorámu skál. V duchu sa lúčim s touto krásou rozhodnutý, že záverečnej tomboly sa nezúčastním ak nechcem zmoknúť. Od severu sa ženú tmavé mračná, beriem bike z úschovne, batoh od Romana a futašujem po vlastnej osi do Považskej Bystrice na vlak. Snáď zas o rok.

 

           -precceda-  

   

           fotogaléria